V piatok ráno 28. apríla, aj napriek upršanému počasiu, sme všetci s veľkým nadšením nasadli do autobusu,
ochotní prekonať akúkoľvek prekážku za dosiahnutím vytúženého cieľa. Nadšenie nás začalo opúšťať už na českých
diaľniciach, na ktorých sa tvorili dlhé zápchy z dôvodu ich rekonštrukcie, ako aj niekoľkých dopravných nehôd.
V duchu dopravných komplikácií, zápch a neutíchajúceho dažďa sa niesla naša cesta až do francúzskeho prístavu
Calais, no po prejazde Eurotunelom nás Británia privítala nádherným slnečným počasím. Po dvadsiatichšiestich
hodinách strávených v autobuse sme celí stuhnutí vystúpili pri pevnosti The Tower a začali celodennú pešiu
prehliadku Londýna. Pri Temži nás zaskočila jej nízka hladina odkrývajúca blatisté brehy. Zastihli sme ju
počas odlivu, ktorý aj takto hlboko vo vnútrozemí ovplyvňuje túto najdlhšiu britskú rieku vlievajúcu sa
do Severného mora. Kým sme však prešli po slávnom The Tower Bridge, zákutiami južného brehu popri Shakespearovom
The Globe divadle, jej hladina stúpla na prijateľnú úroveň. Nasledovala obhliadka katedrály sv. Pavla, v ktorej
je pochovaný jej tvorca a hlavný londýnsky architekt sir Christopher Wren, ako aj admirál Nelson, ktorý zvíťazil
nad Napoleonom v bitke pri Trafalgari, kde bol smrteľne zranený, no vzhľadom na jeho dôležitosť ho nepochovali,
ako bolo zvykom do mora, ale naložili jeho telo do koňaku a previezli do Londýna. V katedrále sa nachádzajú tri
galérie: šepkajúca galéria - unikátna svojou špecifickou akustikou, kamenná galéria a najvyššia zlatá galéria,
z ktorej je výhľad na mesto, no v čase našej návštevy sa dalo vyjsť len do šepkajúcej galérie, lebo zvyšné boli
v rekonštrukcii. Po tejto prehliadke sme sa vrátili po jedinom pešom moste Millenium Bridge k budove bývalej
elektrárne, v ktorej je umiestnená expozícia moderného umenia pod názvom Tate Modern. Dali sme si rozchod na
hodinu a pol, aby si každý mal možnosť prejsť interiér tejto megagalérie a v závere dňa sme sa metrom presunuli
na najznámejšiu nákupnú ulicu Oxford Street, kde sme si pred nákupom suvenírov dopriali oddych pri výdatnej
večeri. Po celodennom pochode mestom sme sa presunuli na hotel a padli do postelí mŕtvi.
Raňajky nám dodali energiu na ďalšie chodenie. Čakal nás univerzitný Oxford, cez ktorý tiež preteká Temža,
no tu ju volajú latinsky Isis. Zastavili sme sa pri najstaršej fakulte Christ Church, ktorú dal vystavať
Henrich VIII. Svojim interiérom i exteriérom oslovila filmových tvorcov, ktorí tu natáčali časti filmov
Alica v krajine zázrakov a Harry Potter. Pomaly sme sa presúvali celým univerzitným mestečkom plným rôznych
fakúlt, kostolov, knižníc, obchodíkov a ........... bicyklov, pretože študenti sa nesmú po uliciach presúvať
na autách. Tiež sme sa dozvedeli, že každý študent prvého ročníka musí bývať v „college“, t.j. v priestoroch
univerzity a až v ďalších rokoch si môže nájsť ubytovanie na súkromí, ak má záujem a peniaze. Prešli sme
popod Most vzdychov k divadlu, ktoré navrhol a postavil sir Christopher Wren, už spomínaný londýnsky architekt,
ktorý na univerzite určité obdobie pôsobil. Následne sme prešli do nádvoria najstaršej knižnice na svete a popri
čitárni určenej len študentom a pedagógom Oxfordu k centrálnemu, najdôležitejšiemu kostolu sv. Panny Márie,
z veže ktorej je úžasný výhľad na celé stredoveké mesto i s jeho malebným okolím. Očarení Oxfordom sme sa tešili
na rodisko dramatika všetkých dramatikov, Shakespearov Stratford-upon-Avon, ale radosť netrvala dlho, nakoľko
sa nám na diaľnici medzi Oxfordom a Stratfordom pokazil autobus, no zasiahla vis major a výjazd z diaľnice nebol
ďaleko. Tam sme mohli odparkovať, presunúť sa do nákupného centra a nechať našich šoférov odstraňovať poruchu,
čo sa im podarilo za asi hodinu, ktorá sa zas nám zdala nekonečná. Keďže do Stratfordu bola ešte hodina cesty,
už vopred sme vedeli, že múzeum Shakespeara otvorené nestihneme. Aj napriek tomu sme si rodné mestečko dramatika
prešli. Videli sme jeho rodný dom, divadlo, školu, ktorú navštevoval, dom, v ktorom býval s rodinou po návrate
z Londýna i kostol, v ktorom je pochovaný. Zastihol nás večer a my sme sa potrebovali presunúť na západ do
prístavného mesta Liverpool, kde sme mali rezervované ubytovanie v nádhernom, modernom hoteli Jurys Inn rovno
v zrekonštruovaných dokoch vedľa obrovskej športovej arény a ruského kola a oproti múzeu slávnej skupiny
the Beatles.
Ako správne tušíte, po raňajkách sme putovali do múzea jednej z najslávnejších a najvplyvnejších kapiel tejto
planéty the Beatles a tí, ktorí nemali záujem o prehliadku, zašli hneď vedľa do Múzea námorníctva, vstup
do ktorého bol zadarmo. Vrátim sa však ku „Chrobákom“. Expozícia múzea je dôstojná, veľkolepá, interaktívna....ako
si štyria rodáci tohto mesta zaslúžia. Nájdete tu skutočne všetko - počnúc detstvom týchto štyroch mladíkov,
cez ich štúdiá na základných a stredných školách, formovanie prvých kapiel s rôznymi názvami, spoločné stretnutie,
prvé koncerty, prvé platne, ich dvorného manažéra Briana Epsteina, beatlemániu, prvý koncert v USA, hosťovanie
v preslávenej The Ed Sullivan Show, vstup Yoko Ono do ich životov až po rozchod a sólovú kariéru každého
z nich. Fotky, plagáty, prvé i posledné gitary, okuliare Johna Lennona, platne, matriošky...všetko, čo sa s chalanmi
od Beatles spájalo, je tu. A do uší vám audiosprievodca podrobne približuje ich osudy a na obrazovke prístroja
si môžete pozrieť rôzne videá, koncerty, rozhovory s členmi skupiny, rodinnými príslušníkmi, fanúšikmi a mnoho
iných zaujímavostí. Na konci expozície sa vám do cesty postaví obchod, kde si na pamiatku neodoláte niečo kúpiť – fotku,
plagát, CD, knihu, kľúčenku, magnetku, pero, pohár, tašku, tričko....a ako správny fanúšik tu môžete nechať celý
majland! Eufória z návštevy tohto magického múzea nás unášala dokmi a nábrežím rieky Mersey popri Múzeu mesta
Liverpool k nadživotným sochám Johna, Paula, Georga a Ringa, ktorí v dobrej nálade kráčajú kamsi v pred. Zas
niekoľko minút strávených pózovaním s Beatlesákmi na pozadí neoklasicistickej stavby Pier Head známej aj ako „Tri grácie“,
ktorá mala symbolizovať silu, slávu a bohatstvo mesta, ktoré pred vypuknutím beatlemánie profitovalo z lovu rýb,
lodiarskeho priemyslu a dávnejšie v histórii i z predaja otrokov. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto mnohonásobne
bombardované a takmer celé zničené a po vojne znovu postavené, zachovajúc si svoj niekdajší štýl. Dnes, po prechádzke
dokmi, zostanete doslova zízať na zručnosť architektov, ktorí dokázali skĺbiť „starý“ architektonický štýl
s ultramodernými budovami. Úplne vás dostane tá absurdná harmónia a súzvuk. O prechádzke centrom Liverpoolu sa
veľmi zmieňovať nebudem, pretože tú najdôležitejšiu časť mesta sme už mali za sebou. Pri rozlúčke s týmto miestom
sa nám v diaľke ešte ukázala impozantná tehlová budova – Liverpoolská katedrála, najväčšia anglikánska sakrálna
stavba na svete. Poslednou zastávkou tohto dňa, pred ubytovaním sa v hoteli, bolo pre nás neznáme mestečko
Chester ležiace na hraniciach s Walesom. Nenápadné postupne odhaľovalo svoju krásu a históriu prameniacu
v časoch Rimanov, ktorí si tu založili mohutnú fortifikáciu a rímske pamiatky sú všade na každom kroku,
počnúc mostom a končiac zostatkami amfiteátra. Do rímskej doby je tu krásne vrastená stredoveká a Viktoriánska
architektúra s čierno-bielymi trámovými domami a uprostred tej nádhery sa nad promenádou na starej rímskej
bráne týči a spája dva rady budov kovová veža hodín vystavaných na počesť diamantového jubilea kráľovnej Viktórie.
Po Big Bene sú to druhé najfotografovanejšie vežové hodiny v Británii. Keďže mestečkom preteká rieka Dee, ktorú
obyvatelia odjakživa využívali, o čom svedčí aj systém kanálov vybudovaný na nej, rozhodli sme sa, že ju využijeme
i my, a to na oddych pre naše uchodené nohy a z rodičovského fondu sme našim študentom zaplatili plavbu aj s odborným
výkladom. Ešte trochu chodenia, kostol, rozchod a odchod na hotel na príjemnom anglickom vidieku.
Posledný deň sme začínali slnečným počasím na Londýnskom oku, odkiaľ sme tiahli cez Westminsterský most
k Parlamentu s Big Benom, Westminsterskému opátstvu, kde sa naposledy sobášil William s Kate, cez najstarší
londýnsky park St. James Park, ktorý je plný vtáctva, ku sídlu kráľovnej, odtiaľ na najväčšie námestie Trafalgar
so sochou Nelsona a úžasnou Národnou galériou plnou umeleckých skvostov a pokladov (stačí spomenúť Goghove
Slnečnice) cez China Town (Čínsku štvrť) vyzdobenú červenými lampiónmi po nedávnych oslavách nového roka, končiac
zas na Oxford Street v trojkilometrovom nekonečnom rade obchodov, obchodíkov a nákupných centier. Raj pre
shopaholikov! Večer nás už čakal autobus a v očiach každého účastníka zájazdu sa dal vyčítať smútok nad koncom
nášho poznávania. O spiatočnej dvadsaťdeväť hodinovej ceste domov sa zmieňovať nebudem, zrejme si ju viete
živo predstaviť, no ani tá nedokázala prekryť a vyplaviť z nás atmosféru miest, ktorými sme si prešli
a ktoré v nás zostanú navždy.
Mgr.Natália Zajacová